Po kečup do Rakúska

Autor: Juraj Špánik | 14.3.2012 o 0:30 | Karma článku: 19,72 | Prečítané:  17655x

Začalo to štandardne tým, že v domácnosti chýbal prací prostriedok. Takže opäť nastal čas sa vydať do obľúbenej destinácie nášho národa, do supermarketov. Keďže sme ani v jednom nenatrafili na to čo chceme za nejakú normálnu cenu, prišiel revolučný nápad sa ísť pozrieť do neďalekého Hainburgu, keď už tam teda chodí to bratislavské emhádé.

Pre nebratislavčanov uvediem, že z centra mesta premáva každú hodinku spoj mhd do tohto pohraničného mestečka. Čas cesty je zhruba 20 minút. Čo sme však vôbec nečakali, že toto mestečko okupujú prevažne Slováci a je to ich nákupná mekka. Parking je až do posledného miesta zaprataný autami z Bratislavy a okolia. Dôvod je veľmi jednoduchý. Pomer ceny a kvality. Nielenže je výber oveľa väčší, ale v mnohých prípadoch aj kvalitnejší a s identickými, alebo nižšími cenami ako u nás. Taktiež veľmi rýchlo zistíte, že výrobok, ktorý sa predáva na Slovensku nie je identický s tým z rakúskeho obchodu. Napríklad istá zahraničná značka kečupu ktorú u nás kupujem, je nielenže tam lacnejšia, ale má aj mierne odlišnú chuť. Ak sa človek pozrie na etiketu, je zdanlivo ten istý kečup dodávaný len na Nemecký, Rakúsky a Francúzsky trh. Áno presne tak, už veľa krát sa o tom hovorilo a písalo, ale je jednoducho vidieť, že výrobci majú rozdelené národné trhy a zdanlivo ten istý výrobok môže mať v dvoch rozličných krajinách nielen inú cenu, ale aj parametre.

A tak si človek všimne, že nielen ten kečup chutí inak, ale aj ten prášok perie lepšie, alebo že k fľaši istého alkoholu dostanete aj pohárik zdarma a máte to celé aj o dve eurá lacnejšie.

Samostatnou kapitolou je porovnávanie reťazcov ako takých. Je totiž úplne iné ak vstúpite do toho istého reťazca na Slovensku a v Rakúsku. Vidíte to výborne na ponuke ovocia a zeleniny. U nás často ako na výpredaji krmiva pre zvieratá, tam ako na výstave o najkrajšiu tekvicu. Kde udelali soudruzi chybu netuším a to som len asi dvadsať kilometrov od svojho domu. Zrejme je to v tom, že rakúsky spotrebiteľ by im akýkoľvek hnilý, či poškodený produkt oplieskal o hlavu. U nás som sa viackrát stretol s tým, že zákazník je skrátka veľmi nenáročný, spokojne sa prehrabuje napríklad v biednych zemiačkoch často za horibilný peniaz. Tak isto je to aj s ostatným sortimentom nielen so zeleninou.

Niekedy sa mi dokonca zdá, že produkty, ktoré nechce zahraničný reťazec pošle práve k nám. Tak isto je tam veľmi silný potravinársky patriotizmus v štýle čo nie je rakúske nekupujem, takže vačšina vecí je od lokálnych dodávateľov, ktorí sa veľkou rakúskou zástavou na etikete nezabudnú pochváliť, že produkt je z ich krajiny.

Aj keď som Slovák nie je problém sa za malú chíľku namotať na tie produkty tak, že si človek až dokáže predstaviť pri tom regáli ako na tom malebnom úpätí Álp farmár oblečený do lederhosnu ten produkt s láskou vyrobil. Skrátka ako z reklamy. Po precitnutí sa pozriete na cenovku a nechápete ako to tam môže byť lacnejšie a pritom ľudia zarábajú niekoľkonásobne viac.

Len dodám, že na Slovensku si musíme samozrejme vo veľa prípadoch dovážať aj tú cibuľku a zemiačik zo zahraničia. Taký cesnak môže byť pokojne aj z Číny. Pritom Slovensko by mohlo byť poľnohospodárska veľmoc, namiesto toho tu však dáme dotáciu, alebo daňovú uľavu na vystavanie fabriky radšej ďaľekovýchodným manažérom, ako slovenskému poľnohospodárovi. Vráťme sa ale k rakúskej supermarketovej ságe.

Po naplnení košíku idete k pokladni, kde si ešte jednu igelitku naviac pýtate po Slovensky, lebo samozrejme aj tá pani za pokladňou je od nás. Zdá sa vám to chvíľku akoby vlastizrada, ale po tom, čo vidíte že ostatní majú toho nakúpené mnohonásobne viac, vás tento pocit prejde. Skutočne sa nad tým ale človek časom zamyslí a kladie si rôzne otázky.

Sme na tom už naozaj tak zle aby musel Slovák vynášať svoje peniaze do Rakúska namiesto toho aby ich utratil doma, zaplatil DPH doma a prosperoval z toho štát aj občan? Sú už naše reťazce tak nenásytné, že chcú aby sme im platili za menej kvalitný tovar veľké peniaze? Prečo majú firmy rozdelené trhy a tým pádom sú niektoré výrobky zjavne inej kvality ako u nás? Ako je možné, že nevieme na potraviny dať DPH 10 percent a poľnohospodárom dotácie ako je to v Rakúsku, aby sme si mohli kupovať slovenské výrobky a byť na ne hrdý?


Samozrejme nie je to tam automaticky raj na zemi a tiež tam nenájde človek paušálne všetko lacnejšie a lepšie, ale poukazuje to vo veľkej miere na to, že už len v takej zdanlivo banálnej veci ako je nákup potravín nie je u nás všetko v poriadku. Najmä keď to masy ľudí ženie nakúpiť si pomaly aj chleba za hranice. Tak ďaľeko by som síce až nezachádzal, lebo isté výrobky zo Slovenska podľa môjho názoru nemajú vo svete konkurenciu. Ale kečup kupujem odteraz už len za hranicami. Bohužiaľ.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?